Dvetisíc mužov, dvadsať rokov: čo vedci zistili o saune a zdravom srdci

Polovica osemdesiatych rokov, východné Fínsko. Výskumníci oslovujú mužov vo veku od 42 do 60 rokov a vypytujú sa ich na všetko, čo môže mať vplyv na srdce: fajčenie, tlak, cholesterol, pohyb. V dotazníku je aj otázka, ktorú by ste v podobnej štúdii na Slovensku asi nečakali: ako často chodíte do sauny?

Vo Fínsku to nie je výstrednosť. Podľa UNESCO tam na 5,5 milióna obyvateľov pripadá 3,3 milióna sáun. Práve preto je krajina na takýto výskum ideálna. Sauna tam nie je wellness pre vyvolených, ale bežná súčasť týždňa, a vedci mohli porovnávať ľudí, ktorí sa líšili tým, ako často si do tepla sadli.

Potom prišlo dlhé čakanie. Mužov sledovali v priemere vyše 20 rokov. V roku 2015 výsledky uverejnil prestížny časopis JAMA Internal Medicine a správa o nich obletela svet.

Čím častejšie, tým lepšie

Do štúdie patrilo 2 315 mužov. Väčšina z nich, 1 513, chodila do sauny dva- až trikrát týždenne, 601 raz týždenne a 201 štyri- až sedemkrát týždenne. Práve poslední vyšli z porovnania najlepšie.

Aj po zohľadnení ďalších rizikových faktorov mali muži s najčastejšími návštevami o 63 % nižšie riziko náhlej srdcovej smrti než tí, ktorí chodili raz týždenne. Podobný smer sa ukázal aj pri ďalších ochoreniach srdca a ciev.

Záležalo aj na dĺžke. Muži, ktorí v saune zostávali viac ako 19 minút, mali riziko náhlej srdcovej smrti o 52 % nižšie než tí, ktorí v nej boli menej ako 11 minút.

Takéto výsledky vedcov prirodzene zaujali. Ľudia, ktorí chodia do sauny často, môžu mať aj iný životný štýl, preto sa výskumníci snažia podobné vplyvy zohľadniť a v sledovaní pokračujú ďalšími štúdiami. A práve tie priniesli ďalšie zaujímavé výsledky.

Platí to aj pre ženy

Prvá štúdia sledovala iba mužov, a tak výskumníci neskôr pracovali so vzorkou 1 688 ľudí vo veku 53 až 74 rokov, z ktorých 51,4 % tvorili ženy. Po 15 rokoch sledovania zapadli výsledky do rovnakého obrazu. Pri štyroch až siedmich návštevách týždenne bolo riziko úmrtia na choroby srdca a ciev o 77 % nižšie než pri jednej.

Ďalšia práca z toho istého projektu sledovala 1 628 mužov a žien. Pri najčastejšom saunovaní mali o 62 % nižšie riziko mozgovej príhody, a to aj po zohľadnení pohybu a sociálneho postavenia. Vedci skúmali aj vysoký krvný tlak: medzi 1 621 mužmi bolo jeho riziko pri najčastejšom saunovaní približne o polovicu nižšie.

Čo sa deje v tele už po jednom sedení

Dlhodobé štúdie dopĺňajú experimenty. V jednom z nich strávilo 102 ľudí s aspoň jedným kardiovaskulárnym rizikovým faktorom 30 minút v saune pri 73 °C. Hneď potom sa im zlepšila pružnosť tepien: rýchlosť šírenia pulzovej vlny klesla z 9,8 na 8,6 metra za sekundu. Systolický tlak klesol v priemere zo 137 na 130 mmHg a diastolický z 82 na 75 mmHg. Systolický tlak zostal nižší aj po polhodine oddychu.

Prehľad v odbornom časopise Mayo Clinic Proceedings medzi možnými vysvetleniami uvádza lepšiu funkciu výstelky ciev, menšiu stuhnutosť tepien, priaznivý vplyv na autonómny nervový systém, zmeny v krvných tukoch aj nižší krvný tlak. Telo v saune v istom zmysle robí to, čo pri miernom pohybe: srdce bije rýchlejšie a cievy sa rozširujú, len s tým rozdielom, že vy pritom sedíte.

Dobrá správa aj pre pľúca, kĺby a pokožku

Srdce nie je jediné, čo sa v saune spomína. Práca o zápale pľúc sledovala 2 210 fínskych mužov takmer 26 rokov a tí, ktorí chodili do sauny dva- až trikrát týždenne, mali riziko po všetkých úpravách nižšie o 28 %.

Prehľad v American Journal of Medicine zase uvádza, že sauna môže dočasne zlepšiť funkciu pľúc a uľaviť ľuďom s astmou a chronickým zápalom priedušiek. Pri reumatických ochoreniach môže zmierniť bolesť a zlepšiť pohyblivosť kĺbov. Pokožku podľa neho nevysušuje a môže byť prínosom aj pri psoriáze.

Zaujímavá je aj malá štúdia z roku 1990, v ktorej 25 dobrovoľníkov pol roka chodilo do sauny a 25 nie. Saunujúci prechladli menej často a v posledných troch mesiacoch mali približne o polovicu menej prechladnutí. Autori z nej usudzujú, že sauna výskyt prechladnutia pravdepodobne znižuje.

Prečo si do sauny sadnúť

Vedci ešte stále skúmajú, čo presne za týmito výsledkami stojí. Systematický prehľad 40 klinických štúdií z roku 2018 hovorí o potenciálnych zdravotných prínosoch pravidelného saunovania a pýta si ďalšie údaje. Sauna nie je liek, ale patrí k tým príjemným zvykom, pri ktorých má človek dobrý pocit a výskum mu k tomu pridáva ďalšie dôvody.

Ako si saunu užiť tak, aby ste z nej mali čo najviac, sme zhrnuli v malom sprievodcovi.

Čísla pochádzajú zo sledovania ľudí, ktorí do sauny chodia. Článok nenahrádza odporúčanie lekára. Ak sa liečite so srdcom, opýtajte sa ho, aké saunovanie je pre vás vhodné.